Ako nás učí modlitbe sväté evanjelium 

            Pútnik sa raz počas svojho prebývania v Počajeve stretol s iným pútnikom, u ktorého si všimol, že neustále v rukách drží Sväté Písmo. Preto sa ho začal pýtať.

            Že som taký smelý, brat, hovorí náš pútnik, opýtam sa vás, prečo vo dne aj v noci nepúšťate z rúk Sväté Písmo, ale stále ho pri sebe nosíte a držíte? Preto, odpovedal, lebo neprestajne sa z neho učím. A čomu sa učíte? Pokračoval náš pútnik. Dostal takúto odpoveď: „Učím sa kresťanskému životu, ktorý spočíva v modlitbe. Modlitbu považujem za najhlavnejší a nevyhnutný prostriedok pre dosiahnutie spásy a za prvoradú povinnosť každého kresťana. Modlitba je prvým stupienkom a zároveň vencom zbožného života. Preto nám evanjelium ukladá neprestajne sa modliť. Bez modlitby nie je možné urobiť niečo dobré a bez evanjelia sa nedá naučiť dôstojnej, spravodlivej modlitbe. Preto všetci, čo dosiahli spásu cestou vnútorného života, za svoju prvoradú úlohu považovali neustále poučovanie sa Božím slovom a čítanie evanjelia preto tvorilo ich podstatnú prácu. Mnohí z nich mali evanjelium neustále vo svojich rukách a všetkým, čo od nich prosili poučenie, dávali radu: „Seď vo svojej tichej izbietke a čítaj evanjelium“.

            A z ktoréhože evanjeliového poučenia čerpáte učenie o modlitbe?

            Zo všetkých štyroch, odpovedal. Jednoducho z celého Nového Zákona. Rokmi, keď som sa doň začítaval, mi bolo odhalené, aká postupnosť a pravdivá spojitosť učenia o modlitbe počnúc prvým evanjelistom sa v ňom nachádza. Napríklad, hneď na začiatku je vysvetlený vstup do učenia o modlitbe, potom jej forma, ďalej podmienky nevyhnutné pre modlitbu, prostriedky, ako sa ju naučiť a samotné príklady. Jednoducho povedané - všetko potrebné v systematickom poriadku.

            Pretože zo všetkého najradšej mám počúvanie a rozprávanie o modlitbe, ukážte, mi prosím, toto všetko v samotnom evanjeliu!.. Ochotne súhlasil a povedal mi: „Otvorte svoje evanjelium a značte si doň, čo vám budem hovoriť. Pozrite si moje poznámky“.

            Ako prvé si nájdite evanjelium podľa Matúša 6. kapitolu a čítajte: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí radi stoja a modlievajú sa v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odplatu. Ale keď ty sa modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, prv ako Ho prosíte“ (Mt 6, 5-8). Toto miesto hovorí o našej príprave k modlitbe a poučuje nás, aby sme sa modlili nie kvôli hrdosti medzi ľuďmi, ale aby sme v osamelosti a pokoji prosili iba za odpustenie našich hriechov a za zjednotenie sa s Bohom, a tiež aby sme nevymýšľali nejaké mnohé, zbytočnéprosby za svetské potreby ako to robili pohania.

            Potom pokračujte slovami: „Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach. Posväť sa Tvoje meno, príď Tvoje kráľovstvo, buď Tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Náš každodenný chlieb daj nám dnes a odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom a nedopusť na nás pokušenie, ale zbav nás zlého. Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen.“ (Mt 6, 9-13). Tu je predstavená forma modlitby, teda akými slovami ju máme prinášať. V nej je múdro zhrnuté všetko potrebné pre náš život. A teraz čítajte nasledujúce slová: „Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský, ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte“ (Mt 6, 14-15). V týchto veršoch vidíte pravidlo, ktoré musíte zachovávať aby vaša modlitba bola skutočná, lebo ak neodpustíme my, ani nám nebude odpustené.

            Teraz prejdite na 7. kapitolu a čítajte: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené. Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu bude otvorené. Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď prosí chleba? A keď si prosí rybu, či mu podá hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia?“ (Mt 7, 7-11). V týchto veršoch nájdeš prostriedky potrebné pre úspech v modlitbe, keď budeš prosiť, hľadať, klopať. Tento výrok predstavuje častosť modlitby a hlavne aby nás modlitba nielen sprevádzala pri všetkých našich prácach, ale ich dokonca prevyšovala. V tomto spočíva hlavná vlastnosť modlitby.

            Môžeme si to pozrieť na príklade evanjelia podľa Marka v 14. kapitole: „Potom prišli na miesto, ktoré sa menovalo Getsemane. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tuto, zakiaľ sa pomodlím. Pojal so sebou Petra, Jakuba a Jána, začal sa desiť a cítiť úzkosť a povedal im: Veľmi smutná je mi duša, až na smrť, zostaňte tu a bdejte! A poodíduc trocha ďalej, padol na zem a modlil sa, aby odišla od Neho tá hodina, ak je to možné. A hovoril: Abba, Otče, Tebe je všetko možné, odvráť odo mňa tento kalich, avšak nie čo ja chcem, ale čo Ty. Potom prišiel a našiel ich spať i povedal Petrovi: Šimon, spíš? Či si ani na hodinu nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia, duch je síce bdelý, ale telo mdlé. A zase odišiel a modlil sa tými istými slovami“ (Mk 14, 32-39). V týchto veršoch vidíme, že aj samotný Ježiš Kristus mnohokrát opakuje slová tej istej modlitby. Podobný príklad častosti modlitby nám privádza aj evanjelium od Lukáša (Lk 11, 5-13), ako aj miesto o dotieravom prosení vdovy pred sudcom: „A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. Hovoril: V ktoromsi meste bol sudca, Boha sa nebál a človeka nehanbil. A bola v tom meste vdova, ktorá chodila k nemu a prosila ho: Zastaň sa ma oproti môjmu protivníkovi! Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím, ale že ma táto vdova obťažuje, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma. A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca. Či by sa Boh snáď nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom aj nocou volajú k Nemu, i keď mešká s ich vyslyšaním? Hovorím vám: Skoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ (Lk 18, 1-8). Tieto verše nám poukazujú na Kristovo prikázanie: „v každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu, dbajte pri tom vytrvalo a proste za všetkých“ (Ef 6, 18).

            Po tomto podrobnom návode nám ešte evanjelium podľa Jána odhaľuje pravdivé učenie o tajomnej vnútornej modlitbe srdca, ktorá je nám predložená v múdrej besede Ježiša Krista so Samaritánkou, ktorá odhaľuje vnútornú poklonu Bohu v duchu a pravde - ako si to želá Boh, a ktorá je neustálou, pravdivou modlitbou (živou vodou) tečúcou do života večného (Jn 4, 5-24). Ďalej v 15 kapitole nám poukazuje na silu, moc a nevyhnutnosť vnútornej modlitby, čiže prebývaní duše v Kristovi a neustálom pamätaní na Boha: „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Ja som vinný kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a Ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho, ako odlomenú ratolesť, a uschne, také zozbierajú, uvrhnú na oheň a zhoria. Ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám“ (Jn 15, 4-7).

            Nakoniec v 16. kapitole toho istého evanjelia prečítajte: „A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať. Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná“ (Jn 16, 23-24). Pozrite, aké sa v tých slovách odhaľuje tajomstvo! Vidíte, že modlitba v mene Ježiša Krista, či takzvaná Ježišova modlitba „Pane, Ježišu Kriste, zmiluj sa nado mnou“, ktorú - keď často opakujeme - má ohromnú moc a s veľkou ľahkosťou otvára srdce a posväcuje ho? Hodnoverne to môžeme vidieť na príklade apoštolov, ktorí hoci nie jeden rok boli učeníkmi Krista a Ním boli naučení modlitbe Pána „Otče náš“ (Mt 6, 9-13), pri konci svojho pozemského účinkovania im ešte Ježiš Kristus predsa len odhalil tajomstvo, čo im v ich modlitbe chýba, aby bola rozhodne úspešnou. Povedal im: „Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene... Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene“ (Jn 16, 24, 23). Koľko divných zázrakov učinili a ako bohato tým osvietili sami seba po tom, keď sa apoštoli naučili prinášať modlitbu v mene Ježiša Krista! Či teraz už vidíte spätosť a plnosť učenia o modlitbe tak múdro uvedenú vo Svätom Písme? A ak sa teraz pozriete do Skutkov apoštolov, aj tam nájdete podobnú postupnosť učenia o modlitbe.

            Aby sme nadviazali na predchádzajúce, ukážem vám teraz miesta vyjadrujúce potrebnosť modlitby. Tak v Skutkoch apoštolov je opísaná praktika, teda usilovné a neustále cvičenie sa v modlitbe prvých kresťanov osvietených vierou v Krista: „A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Svätým Duchom a smelo hovorili slovo Božie“ (Sk 4, 31). Toto miesto nám svedčí o plodoch či následkoch neustáleho prebývania v modlitbe, teda o vyliatí Svätého Ducha a Jeho darov na modliacich sa. Podobne môžete vidieť v 16 kapitole: „Okolo polnoci modlili sa Pavol a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy“ (Sk 16, 25-26).

            Potom po poriadku čítajte listy apoštolov a uvidíte, aká je modlitba nevyhnutná vo všetkých životných situáciách: „Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy. Je niekto nemocný medzi vami? Nech si zavolá starších Cirkvi, a nech sa modlia nad ním, keď ho v mene Pánovom pomazali olejom. A modlitba z viery zachráni nemocného a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov odpustí, sa mu. Preto vyznávajte si navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého“ (Jak 5, 13-16).

            Ako v modlitbe pomáha Svätý Duch: „A tak aj Duch prichádza na pomoc našej mdlobe. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným“ (Rim 8, 26; Jud 1, 20-21).

            Ako je vždy potrebné modliť sa v Duchu: „V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu, dbajte pri tom vytrvale a proste za všetkých svätých (kresťanov)“ (Ef 6, 18).

            Aký je pri modlitbe potrebný pokoj, hlavne ten vnútorný: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Ježišovi Kristovi“ (Fil 4, 6-7).

            Ako je nevyhnutné neprestajne sa modliť: „neprestajne sa modlite!“ (1Tes 5, 17) a nakoniec uvidíte, že je potrebné sa modliť nielen za seba, ale za všetkých: „Predovšetkým teda napomínam, aby sa diali prosby, modlitby a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti. Toto je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom a Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy. Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus“ (1Tim 2, 1-5).

            A tak, dlho a vnímavo čítajúc môžeme nájsť ďalšie mnohé miesta tajomných poznaní skrytých v Božom slove, ktoré nám unikajú pri jeho riedkom či rýchlom čítaní. Či ste už teraz postrehli, ako múdro a postupne, teda v tajomnom systematickom vzťahu Nový Zákon odhaľuje poučenia Ježiša Krista o týchto múdrostiach, ktoré sme si prečítali? Hľa, kvôli tomuto čítam iba evanjelium učiac sa všetky cesty duše spásonosného života.